Čo je pravá láska? Hlbší pohľad
Zamýšľali ste sa niekedy nad významom pravej lásky? Chcete vedieť, či existuje bezpodmienečná láska? Sadhguru sa delí o svoje postrehy na tému, ktorá je nadčasová, no dnes mimoriadne relevantná.
Čo je pravá láska? Hlbší pohľad
Sadhguru: Anglický výraz „falling in love“ alebo zamilovať sa, je významný, pretože nikto sa nezamiluje tým, že do lásky vstúpi alebo vlezie. Zamiluješ sa, pretože niečoho zo seba sa musíš vzdať. Ak aj nie všetkého, tak aspoň časť teba by mala skolabovať. Len vtedy vznikne milostný vzťah. Si ochotný vzdať sa kúsku seba v prospech druhého. V podstate to znamená, že niekto iný sa stal oveľa dôležitejším ako ty. Bohužiaľ, to, čo väčšina ľudí nazýva „láskou“, je len systém vzájomných výhod.Jedného dňa zašiel Šankaran Pillai do parku. Na kamennej lavičke tam sedela pekná žena. Prišiel a usadil sa na tú istú lavičku. Po niekoľkých minútach sa posunul o kúsok bližšie k nej. Ona sa odsunula. Znovu počkal niekoľko minút a prisunul sa o kúsok bližšie. Tentokrát sa odsunula na samý okraj lavičky. On sa natiahol a dotkol sa jej rukou. Ona ju striasla. Ešte chvíľu sedel, potom si kľakol, odtrhol kvet, podal jej ho a povedal: “Ľúbim ťa. Ľúbim ťa, ako som nikdy v živote nikoho neľúbil .”
Bola z toho na mäkko. Príroda prevzala kontrolu a oni sa dali unášať jeden druhým. Začalo sa stmievať, Šankaran Pillai vstal a povedal: “Musím ísť. Je osem hodín. Moja manželka ma bude čakať.”
Ona sa pýtala: “Čo? Odchádzaš? Práve si povedal, že ma ľúbiš!”
“Áno, ale je čas. Musím ísť.”
Zvyčajne vytvárame vzťahy, ktoré sú pre nás pohodlné a výhodné. Ľudia majú fyzické, psychologické, emocionálne, finančné alebo sociálne potreby. Jeden z najlepších spôsobov, ako tieto potreby naplniť, je povedať niekomu: “Ľúbim ťa.” Toto takzvané “ľúbim ťa” sa stalo akousi mantrou: Sezam otvor sa. Snažíte sa získať to, čo chcete, tým, že si o to poviete.
Všetko čo robíme, je vlastne zamerané na naplnenie určitých potrieb. Ak si to uvedomíme, je tu možnosť, že sa môžeme dostať do stavu, kde láska sa stane našou prirodzenou kvalitou. Avšak ľudia sa neustále klamú a veria, že vzťahy, ktoré vytvorili pre pohodlie, komfort a pohodu, sú v skutočnosti vzťahy založené na láske. Nehovorím, že v týchto vzťahoch nie je žiaden pocit lásky, ale je obmedzený určitými hranicami. Nezáleží na tom, koľkokrát bolo vyrieknuté “ľúbim ťa”, ak nie sú splnené niektoré očakávania a požiadavky, veci sa začnú rozpadať.
Ako milovať bezpodmienečne
Keď hovoríte o láske, tá musí byť bezpodmienečná. V skutočnosti neexistuje niečo ako podmienečná láska a bezpodmienečná láska. Je to len tak, že existujú podmienky a existuje láska. V okamihu, keď tu je podmienka, ide o transakciu. Možno príjemnú transakciu, možno o dobrú dohodu – možno mnohí ľudia v živote vytvorili vynikajúce dohody – ale to vás nenaplní, to vás neprenesie do inej dimenzie. Je to len pohodlné.
Keď poviete „láska“, nemusí to byť nevyhnutne pohodlné. Väčšinou ani nie je. Láska berie život. Láska nie je výnimočná vec, pretože vás to zhltne. Pokiaľ máte byť zamilovaní, mali by ste prestať existovať. Vy ako osoba by ste mali byť ochotní padnúť, len vtedy to môže nastať. Ak pri tom vaša osobnosť zostane silná, je to len výhodná situácia, to je všetko. Musíme rozpoznať čo je transakcia a čo je skutočný milostný vzťah. Milostný vzťah nemusí byť s konkrétnou osobou. Môžete mať skvelý milostný vzťah nie s niekým konkrétnym, ale so životom.
To, čo robíte, alebo nerobíte, závisí od okolností okolo vás. "Naše činy sú také, aké si vyžaduje vonkajšia situácia. To, čo robíte navonok, je vždy závislé od mnohých podmienok. Ale láska je vnútorný stav – to, akí ste vo vnútri, môže byť rozhodne bezpodmienečné.
Štedrí bratia
Moja prababička mi rozprávala veľa príbehov – tento sa mi vryl do pamäti. Tento príbeh nie je základom môjho života, ale určite ma v niektorých ohľadoch sformoval. Boli raz jeden muž a jeho žena. Muž pracoval na roli, pestoval plodiny a zarábal peniaze. A pokiaľ ste mali synov, mohli ste pracovať na väčšej roli. Mali dvoch synov. Z týchto dvoch chlapcov sa stali silní mladí muži. Ťažko pracovali so svojím otcom, rozšírili svoje pozemky a stali sa zámožnými. Keď muž zostarol, povedal svojim dvom synom: „Môžem kedykoľvek zomrieť. Toto je jedna vec, ktorú musíte navždy dodržiavať. Po mojej smrti si musíte úrodu z týchto polí vždy podeliť 50 na 50. Nikdy by ste sa nemali kvôli nej pohádať alebo pobiť.
Starý muž zomrel a chlapci sa o všetko starali. V Indii a v mnohých ďalších častiach sveta v tom čase neprichádzalo do úvahy delenie pôdy. Iba úrodu ste smeli deliť, pôdu nie. Až v posledných štyroch generáciách, možno po príchode Britov, sme začali deliť pôdu. Takže títo dvaja bratia vždy rozdeľovali úrodu medzi sebou rovným dielom.
Jeden z nich sa oženil a mal päť detí. Druhý sa nikdy neoženil. Ale stále si delili úrodu rovným dielom. Jedného dňa si slobodný brat nasadil chrobáka do hlavy. Pomyslel si: „Môj brat má ženu a päť detí, o ktoré sa musí starať, a ja som slobodný. A predsa beriem päťdesiat percent a on tiež päťdesiat percent. To sa mi nezdá spravodlivé. Ale bolo to prianie nášho otca. A môj brat je taký hrdý, že ak mu ponúknem viac, nezoberie to. Musím, to vymyslieť inak. Začal teda konať. Keď bola úroda zozbieraná, každý večer tajne odniesol na chrbte vrece s obilím a dal ho do skladu svojho brata.
Ten istý chrobák sa dostal aj do hlavy jeho brata, ktorý si pomyslel: „Mám päť synov, ktorí rastú. O pár rokov budem mať toho oveľa viac. “Môj brat nemá nikoho. Čo bude robiť neskôr? Ale on berie len päťdesiat percent, a ja tiež päťdesiat percent. Ak sa mu pokúsim dať viac, nezoberie to.” Preto každý večer odniesol jedno vrece s obilím do skladu svojho brata. Nastala akási reverzná osmóza obilnín. Ani jeden z nich si to dlho nevšimol.
Obaja starli a pokračovali v tom istom. Raz, keď išli s vrecom obilia smerom k skladu toho druhého, narazili na seba. Pozreli sa jeden na druhého a zrazu si uvedomili, čo sa vlastne doteraz dialo. Rýchlo odvrátili oči a pokračovali v ceste. Odniesli vrece s obilím na miesto určenia, vrátili sa domov a zaspali. Čas plynul, zostarli, až nakoniec zomreli.
Obyvatelia mesta chceli postaviť chrám a hľadali na to vhodné miesto. Po dlhom hľadaní sa rozhodli, že najlepšie miesto na postavenie chrámu je tam, kde sa títo dvaja bratia stretli s vrecami obilia na chrbtoch a hanbili sa za svoju štedrosť. Ak žijete takto, ste živý chrám. Potom sa nemusíte obávať bezpodmienečnej lásky, podmienečnej lásky a podobne.
Bazén vďačnosti
Ak nepočítaš to, čo dávaš, ale vždy si pamätáš, čo dostaneš, prirodzene budeš bazénom vďačnosti. Zbav sa hlúposti „Koľko som toho vykonal!“ Ak od nikoho nič neočakávaš, bude sa ti žiť ľahko. Ak očakávaš niečo od druhých, alebo sa pýtaš či ťa milujú, tak vznikajú všetky tieto problémy. Keď nič od nikoho neočakávaš a oni niečo pre teba urobia, je to pre nich úžasné. Ak to neurobia, aký je problém?
Vzťah je transakcia. Vyžaduje si určitú zručnosť, aby ste to dobre zvládali. Inak sa môže zmeniť na niečo škaredé. Možno ste zažili, ako to s niekým jeden deň môže byť úžasne a inokedy aké hrozné a to môže byť s tou istou osobou na ďalší deň.
Bohužiaľ, väčšina ľudí si nechce uvedomiť, že vzťah je transakcia. Platia tu určité pravidlá a podmienky. Iba ak budete dodržiavať tieto pravidlá a podmienky, budete mať úspešný vzťah. Ak máte naivné predstavy aká „bezpodmienečná je naša láska“, každý deň sa to môže rozpadnúť.
Láska je krehká dimenzia života
Nechcem znevažovať vzťahy, ale nie je nič zlé na tom, ak sa pozrieme na ich obmedzenia. Lebo majú svoje obmedzenia, ale to neznamená, že nie sú krásne. Kvet je prekrásny, ale ak ho rozdrvíte, za dva dni sa stane hnojivom. Kvet môžem zničiť za okamih, ale znižuje to jeho krásu a význam? Nie. Vaša láska je rovnako krehká. Neverte výmyslom o nej. Rovnako nepopieram jej krásu, ktorá je jej súčasťou.
Keď však z tak krehkej veci vytvoríte základy vášho života, prirodzene sa budete neustále báť, pretože budete sedieť na tak krehkej kvetine. Predstavte si, že by ste postavili svoj dom nie na zemi, ale na kvetine, pretože je krásna – vždy by ste žili v strachu. Pokiaľ by ste založili základy vášho domu na zemi a pozerali sa na kvet, ovoňali ho, aj sa ho dotýkli, bolo by to krásne. Ale keď postavíte svoj dom na kvetine, budete v neustálom strachu.Hovorím o tomto len v tomto kontexte. Nesnažíme sa poprieť, čo láska je.
Láska ako potreba
Keď sa na to pozriete z určitého uhla – nechcem to úplne generalizovať, ale pre mnohých ľudí to tak je – láska je len ďalšia potreba, bez ktorej nemôžu žiť. Rovnako ako má telo svoje potreby, majú aj emócie svoje potreby. Keď poviem: „Nemôžem bez teba žiť“, nie je to nič iné, ako keď poviem: „Nemôžem chodiť bez barle.“ Ak by ste mali barlu posiatu diamantmi, mohli by ste sa ľahko do nej zamilovať. A ak by som vám po desiatich rokoch používania tejto barle povedal: „Teraz môžeš chodiť bez nej,“ odpovedali by ste: „Nie, ako by som mohol opustiť moju barlu?“ To nedáva v živote žiadny zmysel. Podobne, v mene lásky sa vo svojom vnútri robíte úplne bezmocnými a neúplnými.
Znamená to, že v tom nie je žiadna krása a žiadna iná dimenzia? Nie, existuje. Bolo tu veľa ľudí, ktorí žili tak, že nemohli existovať bez toho druhého. Ak naozaj dôjde k tomu, že dve bytosti sa stanú akoby jednou, potom je to úžasné.
Príbeh o láske kráľovny
Prihodilo sa to jednému kráľovi v Rádžastháne v Indii. Mal mladú ženu, ktorá ho milovala a bola mu úplne oddaná. Ale králi vždy mávali veľa konkubín. Zdalo sa mu to dosť hlúpe, ako hlboko je do neho zamilovaná. Bavil sa tým a páčilo sa mu to, ale niekedy toho bolo až priveľa. Vtedy ju poodstrčil a venoval sa mnohým iným, ale jeho žena mu bola úplne oddaná.
Kráľ a kráľovná mali dve miny, ktoré vedeli hovoriť, sú to tropické vtáky, ktoré keď vycvičíte, vedia rozprávať lepšie ako papagáj. Jedného dňa jeden z týchto vtákov zomrel a druhý len sedel a nič nejedol. Kráľ robil všetko možné, aby vtáka nakŕmil, ale vták jednoducho nejedol a do dvoch dní zomrel.
To kráľa zasiahlo. “Čo to znamená? Je prirodzené, že každá bytosť si cení svoj vlastný život. Ale tento vták len sedel a zomrel.”
Keď sa o tom porozprával s manželkou, ona mu povedala: “Keď niekto naozaj niekoho miluje, je veľmi prirodzené, že odíde s tým druhým, pretože život pre neho potom už nebude mať zmysel.”
Kráľ sa žartom spýtal: “Je to tak aj u teba? Miluješ ma tak veľmi?”
Ona odpovedala: “Áno, je to tak aj u mňa.” Kráľ sa tým veľmi zabával.
Jedného dňa kráľ odišiel na lov so svojimi priateľmi. Myšlienka na zomierajúcich vtákov a jeho manželku, ktorá povedala, že to platí aj pre ňu, mu stále vŕtala v hlave. Skutočne to chcel vyskúšať. Tak zobral svoje šaty, pokvapal ich krvou a poslal ich späť do paláca s tým aby oznámili: “Kráľa zmrzačil tiger a zomrel.” Kráľovná prevzala jeho šaty s veľkou dôstojnosťou, bez slzy v očiach. Dala pripraviť drevo na oheň, položila naň šaty, ľahla si na hranicu a zomrela.
Ľudia tomu nemohli uveriť. Kráľovná si len tak ľahla a zomrela. Už sa nedalo nič robiť, pretože bola mŕtva, tak ju spálili. Keď sa táto správa dostala ku kráľovi, zlomilo ho to. Chcel sa s ňou len tak z rozmaru zabaviť, ale ona skutočne zomrela – nespáchala samovraždu, len jednoducho odišla.
V Indii je mnoho párov, kde ak jeden zomrie, druhý ho nasleduje do niekoľkých mesiacov, aj keď je zdravý. Jednoducho preto, že ich energie boli určitým spôsobom navzájom prepojené. Ak ste s inou ľudskou bytosťou tak prepojení, že dve bytosti tvoria jeden celok, je to nádherný spôsob života. Nie je to jediná možnosť, ale môže to byť krásny spôsob života.
Aký je význam skutočnej lásky?
Dnes, keď ľudia hovoria o láske, hovoria len o jej o emocionálnej stránke. Emócie dnes hovoria jedno a zajtra niečo iné. Keď ste prvýkrát mali vzťah, mysleli ste si: “Toto je navždy,” ale po troch mesiacoch vás napadne: “Prečo som do čerta s touto osobou?” Pretože to závisí od toho, čo sa vám páči a čo nie. V takomto vzťahu budete iba trpieť, pretože keď je vzťah nestabilný – chvíľu funguje, chvíľu nie – budete prežívať obrovskú bolesť a utrpenie, čo je úplne zbytočné.
Zmyslom lásky nie je vytvárať bolesť, hoci o bolesti bolo napísaných množstvo básní. Dôvod, prečo sa zamilujete je, aby vám spôsobovala blaženosť. Láska nie je cieľ, cieľom je blaženosť. Ľudia sa bláznivo zamilujú, aj keď boli predtým často sklamaní a zranení. Pretože si mysleli, že keď sú zamilovaní, budú zažívať aj trochu blaženosti. Láska je iba mena pre blaženosť. V súčasnosti je to jediný spôsob, akým väčšina ľudí vie zažívať blaženosť.
Ale existuje spôsob, ako byť blažený prirodzene. Ak ste blažení, byť láskavý nie je problém; prirodzene budete láskaví. Ale keď blaženosť hľadáte prostredníctvom lásky, ste veľmi vyberaví, ku komu budete láskaví. Ale keď ste blažení, čokoľvek vidíte, môžete byť k tomu milujúci, pretože neexistuje strach z pripútania. Len keď neexistuje strach s pripútania, len vtedy spoznáte čo znamená zapojenie sa do života.
Jednoduchý proces, ako sa stať milujúcim
Denne si na 15 až 20 minút sadnite k niečomu, čo pre vás nič neznamená – môže to byť strom, kamienok, červík alebo hmyz. Po chvíli zistíte, že sa na to môžete dívať s rovnakou láskou, ako na svoju manželku, manžela, matku alebo dieťa. Možno to ten červík nebude vedieť. Na tom nezáleží. Ak sa dokážete na všetko pozerať s láskou, celý svet začnete vnímať ako krásny. Uvedomíte si, že láska nie je niečo, čo robíte; láska je to, kým ste.